Bratislava 31. mája (TASR) – Priemerný mesačný príjem ambulancie všeobecného lekára pre dospelých je okolo 5500 eur, u pediatra je to mesačne asi 6500 eur. Z tejto sumy sa musia financovať mzdy lekárov, sestier, nájomné, náklady na prevádzku a hygienu. Poukazuje na to prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva (SSVPL) Peter Makara s tým, že vychádza z údajov za rok 2018. Údaje o príjmoch a výdavkoch ambulancií v roku 2019 ešte podľa neho nie sú dostupné.
Jeden všeobecný lekár má na Slovensku podľa Makaru priemerne 1900 pacientov v závislosti od regiónu. Platby od zdravotných poisťovní sa podľa neho od roku 2008 zvýšili asi len o 50 centov na jedného pacienta, preto je ťažké ambulancie nejakým spôsobom rozvíjať. Momentálne je tiež problém so zabezpečením ochranných prostriedkov. „Zdravotné poisťovne majú zložitý a neprehľadný bodovací systém, preto nedokážeme využiť potenciál ich financovania,“ definuje ďalší problém prezident SSVPL.
„Na Slovensku je o niečo viac ako 2100 všeobecných lekárov, no ich počet stále klesá,“ hovorí. Skoro polovica všeobecných lekárov je pritom podľa neho staršia ako 60 rokov. Podporu vzdelávania nových všeobecných lekárov mal zabezpečiť rezidentský program, do ktorého sa môžu prihlásiť lekári do 40 rokov. Pribudli doň aj nové odbory urgentná medicína, detská psychiatria a interná medicína. Minulý rok sa však podľa Makaru prihlásili iba štyria ľudia. Tvrdí, že mnohých lekárov od rezidentského programu odrádzajú neustále sa meniace pravidlá a sankcia 5000 eur, ak sa im program nepodarí dokončiť.
„Miesto ‚obvoďáka‘ je stále vnímané ako za trest,“ myslí si prezident odbornej sekcie SSVPL Mladí praktici Slovensko Peter Lipovský. Pre zatraktívnenie všeobecného lekárstva pre mladých podľa neho treba urobiť reformu školstva, keďže na lekárskych fakultách tento odbor nemá veľký priestor. Tiež všeobecným lekárom zabezpečiť adekvátne odmeňovanie a poskytnúť dostatok kompetencií. „Všeobecný lekár je vysoko špecializovaný a zabezpečuje prvý kontakt s pacientom pri vstupe do systému zdravotnej starostlivosti. Dokážeme vyriešiť 90 percent všetkých pacientov, ale bránia nám preskripčné obmedzenia,“ hovorí Lipovský.
Lekári tiež podľa neho majú na pacientov málo času. „Viac ako predtým sa pacientovi treba venovať aj po psychickej stránke, pretože veľmi veľa ochorení tela má korene v psychike. Všeobecný lekár musí byť aj kouč, tréner a psychoterapeut, no za päť minút sa to urobiť nedá,“ zhodnotil. Zlepšenie zdravotnej starostlivosti v primárnej sfére je podľa neho veľká výzva, pretože všeobecní lekári by mali byť tí najlepší v systéme. „Vďaka úspešnej prevencii sa nebude zaťažovať sekundárna sféra,“ tvrdí.
