Jednou z najväčších priorít SSVPL vo svojej činnosti je práca s mladými praktikmi. Generácia okolo novej predsedníčky Mladých praktikov, Kataríny Kováčovej, má ambície, chuť aj odbornosť rozvíjať odbor všeobecného lekárstva a objavovať jeho jedinečnosť. Ako sa im v týchto víziach vedie?

MUDr. Katarína Kováčová, predsedníčka Mladých praktikov, všeobecná lekárka z polikliniky v Šali, Centre integrovanej zdravotnej starostlivosti

Najskôr hodnotí rok pôsobenia vo funkcii predsedníčky sekcie SSVPL Mladí praktici: V máji to bude rok, čo som sa stala predsedníčkou Mladých praktikov. Napriek náročnosti ma táto funkcia veľmi obohatila osobnostne aj profesionálne. Dúfam, že počas môjho pôsobenia v nej sa mi podarí získať a aktivizovať čo najviac mladých lekárov na spoluprácu so spoločnosťou. Teší ma, že napríklad len počas posledného podujatia 4. Dní mladých praktikov nám pribudlo 40 nových členov.

V  čom dokáže mladých lekárov obohatiť členstvo v Mladých praktikoch? Máme veľa aktivít a podujatí, na ktorých sa môžeme vzdelávať, ale aj vymieňať si vzájomné skúsenosti. Nadväzujeme nové kontakty a nové priateľstvá. Členstvo nás obohacuje nielen profesionálne, ale aj ľudsky. Budujeme si vlastnú komunitu, v ktorej fungujeme, a v ktorej vznikajú nové priateľstvá a nové zážitky, čo je pre všetkých veľmi pozitívne. Chceme medzi nás pritiahnuť čo najviac všeobecných lekárov, preto sa aktivizujeme aj na sociálnych sieťach, chceme rozvíjať aj tradíciu spolupráce s inými špecialistami.

Čo ma trápi? Mám otvorenú ambulanciu na zelenej lúke dnešným dňom presne jeden rok. Keď v nej sedím, mám pocit, že vyšetriť pacienta, určiť diagnózu a vypísať liek, alebo ho poslať k špecialistovi je dnes v práci všeobecného lekára to najjednoduchšie. Neskutočne náročné sú však všetky ostatné organizačné a administratívne činnosti. Myslím si, že aj preto je táto komunita pre začínajúcich lekárov taká dôležitá – aby čerpali informácie aj o tom, ako to zjednodušiť. Často nemáme relevantné zdroje, ako pri mnohých problémoch postupovať. Sú to väčšinou len skúsenosti jednotlivých starších lekárov, ktorí nám pri dobrej vôli nejaké informácie posunú. Keď chceme vybudovať silnú spoločnosť všeobecných lekárov, musíme stavať na pomoci, dobrých kolegiálnych vzťahoch a súdržnosti.

Čo ma teší? Nový projekt, ktorý mi leží na srdci, a ktorý sme začali rozpracovávať práve na 4. Dňoch mladých praktikov, je ani nie tak diagnostika a liečba, ako komunikácia lekár – pacient. V tomto by sme chceli naštartovať novú osvetu. Inšpiráciou boli aj prednášky doktorky Zuzany Pitoňákovej, ktorá poukázala na to, že v tomto smere máme v porovnaní so západným svetom veľké nedostatky. Dôležitá totiž nie je len komunikácia medzi lekármi na odbornej úrovni, ale aj správanie sa k pacientovi. A počas štúdia na medicíne sa tejto stránke všeobecného lekárstva venuje minimálna pozornosť. Na toto nie sme ani pripravení, ani školení a máme v tom veľké medzery. Práve preto v rámci SSVPL chceme aj v spolupráci so Slovenským pacientom vytvoriť informačné videá, informačné materiály a viac v tejto oblasti našej práce vzdelávať kolegov. Aj to by mohla byť veľká pomoc v práci ambulancií všeobecného lekára, pretože ide o tému, o ktorej sa u nás v rámci nášho odboru doteraz málo hovorí. Preto ju dnes považujem za našu prioritu.

Mladá praktička Iveta Kramárová, všeobecná lekárka zo Serede

Prečo som sa stala Mladou praktičkou? Členstvo v Mladých praktikoch je veľmi prínosné. Prednášky na rôznych podujatiach sú cielené priamo pre mladých všeobecných lekárov, ktorí ešte nie sú tak dlho v praxi. Od skúsenejších kolegov sa naučíme veľa, napríklad čo sa týka kódovania, manažmentu ambulancie a ako pristupovať k mnohým veciam, ktoré sme doteraz nerobili. To nás na vysokej škole neučili a na prednáškach dnes preberáme všetky témy, ktoré sú pre nás prínosné. Lekár nielen lieči, ale musí si ako samostatný podnikateľ vedieť manažovať aj celú ordináciu, zvládať potrebnú administratívu, komunikáciu so zdravotnými poisťovňami, Sociálnou poisťovňou, prípravu vyúčtovania, riešenia opravných faktúr. Nejde teda len o komunikáciu s pacientom, a toto všetko sa učíme na vzdelávacích podujatiach Mladých praktikov.

Čo vás zaujíma? Zaujíma ma, ako by mal optimálne fungovať manažment ambulancie, komunikácia s poisťovňami, vykazovanie výkonov, ich kontrola. Na prvé miesto by som však dala práve manažment, pretože vyšetrenie pacienta sme sa už naučili počas štúdia, ale ako si zorganizovať prácu v ambulancii, to nás neučili.

Čo vás po roku praxe všeobecného lekára najviac trápi? Ako všeobecní lekári sme dosť preťažení, pretože máme veľa pacientov. Privítala by som menej pacientov, a tým väčší priestor na vykonávanie prevencie a  možností viac sa venovať ľuďom. S tým prichádza ruka v ruke možnosť nastaviť si aj lepšie fungovanie ambulancie, čo zvyšuje komfort pacienta, ale vytvára aj priestor intenzívnejšie sa venovať pacientom, ktorí to najviac potrebujú – napríklad pacientom s hypertenziou či dyslipidémiou.

Mladá praktička MUDr. Ema Míznerová, všeobecná lekárka a internistka z kardiologickej ambulancie v Bratislave, ktorá si chce založiť vlastnú ambulanciu všeobecného lekárstva

Prečo som sa stala Mladou praktičkou? Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva ma už v prvých dňoch praxe oslovila, že posielajú veľmi nápomocné informácie začínajúcim všeobecným lekárom. Ide o odborné články, najnovšie informácie z legislatívy, inovácií v medicíne. Hneď som vedela, že chcem byť súčasťou Mladých praktikov, sekcie Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

Čo vás v  súvislosti s  vašou praxou mladého všeobecného lekára najviac zaujíma? Najviac ma zaujíma práve to spojenie všeobecnej ambulancie a  internej medicíny. Ak sa mi podarí založiť si ambulanciu, chcem poskytovať túto kombináciu zdravotnej starostlivosti o pacienta. Zaujíma ma teda, ako je to reálne možné aj pokiaľ ide o financovanie, aj časové spektrum úloh, a takisto aj celkové laboratórne a prístrojové vybavenie ambulancie.

Čo vás v praxi mladého všeobecného lekára najviac trápi? Momentálne pracujem v ambulancii, ktorá má tiež výraznú kapitáciu, dva a pol tisíc pacientov. Pracujem s pani doktorkou, ktorá je veľmi šikovná, po štyridsiatich rokoch praxe má obrovský rozhľad, ale v ambulancii nemáme čas ani kapacitu na ďalší rozvoj. A myslím si, že naša práca by sa dala robiť oveľa hlbšie v prospech pacienta. V ambulancii všeobecného lekára by sa mohlo robiť veľmi veľa vecí pre pacientov a lekárov. Aby bol lekár dostatočne motivovaný – to znamená, že by mal za svoje výkony adekvátne zaplatené. Pacient by profitoval tým, že by nebol posielaný na vyšetrenia mimo pracoviska. Skrátili by sa čakacie lehoty. Viem, že toto všetko sa dá, pretože som si to vyskúšala v zahraničí. Je to realizovateľné, ak má ambulancia viac sestier, ktoré by odľahčili prácu lekára, ktorý by mal väčší priestor aj na iné výkony, ktoré sú teraz vo všeobecných ambulanciách nedostupné, a pritom sú veľmi potrebné – napríklad spirometria, sonografia, liečba hypertenzie – tá už prichádza, liečba diabetu, ktorá stále ešte nie je v ambulancii všeobecného lekára zabehnutá. Úkonov v ambulancii sa teda dá robiť veľmi veľa, ale všetko závisí od toho, ako je lekár motivovaný sa v týchto oblastiach vzdelávať. Ak má voľnú ruku a chce sa vzdelávať napríklad vo fyzioterapii, a aj sa jej popri všeobecnom lekárstve venovať vo svojej ambulancii, mal by byť za to morálne ocenený aj finančne motivovaný. Ale toto sa u nás nedeje a pacienti s výmenným lístkom putujú celým systémom po ambulanciách špecialistov.