Mladí praktici stále aktívnejší…
Mladí praktici sú mladou odbornou sekciou Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva, ktorá združuje mladých lekárov a lekárky do 5 rokov po atestácii zaradených do odboru Všeobecné lekárstvo. Ich prvé aktivity začali približne pred piatimi rokmi vďaka MUDr. Ľudmile Resutíkovej a MUDr. Štefanovi Krnáčovi.
Za svoju prioritu považujú Mladí praktici rozširovanie kruhov o mladých lekárov a lekárky, propagáciu odboru všeobecné lekárstvo a podporu mladých kolegov a kolegýň vo vzdelávaní.
Sú aktívni aj v rámci medzinárodnej spolupráce juniorských organizácií lekárov a lekárok prvého kontaktu v Európe. Patria do hnutia Vasco da Gama Movement, ktoré každoročne organizuje stretnutia mladých praktikov v rámci prekonferencie VdGM pred európskou konferenciou WONCA (World family doctors caring for people = svetová organizácia rodinných a praktických lekárov a lekárok).
O aktuálnych aktivitách a nedávnej prekonferencii hovoríme s predsedom Mladých praktikov MUDr. Petrom Lipovským.
Ako sa za krátku dobu existencie vyprofilovalo hnutie Mladých praktikov?
Veľkým impulzom bolo to, že aj v rámci WONCA sa začala organizovať skupina Vasco da Gama Movement, čiže hnutie mladých lekárov, ktoré sa viac orientuje na lekárov, ktorí sú buď zaradení do odboru alebo do 5 rokov po atestácii. Hnutie je dobrovoľné a v rámci medzinárodných a národných aktivít pomáha mladým lekárom vo vzdelávaní, v organizačných záležitostiach a niekedy aj v poradenstve. Ide o voľné združenie, ktoré má na Slovensku momentálne asi sto členov. Vzhľadom na to, že generačná obmena je v našom odbore veľmi dôležitá a nevyhnutná, chceli by sme viac aktivizovať mladých praktikov – jednak študentov, ktorí sa rozhodujú pre oblasť všeobecného lekárstva pre dospelých, ale aj tých, ktorí sú už zaradení alebo atestovaní, aby sa viac aktivizovali v týchto činnostiach.
Zaujímajú benefity členstva v Mladých praktikoch budúcich všeobecných lekárov?
Mám dojem, že ešte stále sme dosť pasívni. Ide možno o historický pozostatok. Podľa mojich skúseností je naša aktivita v porovnaní so zahraničnými lekármi relatívne nízka. Keď sa zúčastňujem zahraničných stretnutí, ešte stále pozorujem rozdiel medzi pôvodne východným a západným blokom. Ľudia z vyspelejšej Európy sú naučení dlhodobejšie byť aktívni, nespoliehať sa na systém, ale vedia razantnejšie zobrať veci do vlastných rúk. Práve preto je veľmi potrebné pracovať s mladými ľuďmi v zmysle zvyšovania proaktivity a zodpovednosti. Toto je podľa mňa pre mladých slovenských lekárov veľká výzva.
Mal by pri takomto aktívnom a systematickom prístupe hlas slovenských všeobecných lekárov väčšiu spoločenskú váhu?
Dnes už vidíme dôsledky dlhodobého neriešenia situácie. Odbor všeobecného lekárstva má v súčasnosti vážne problémy – vo vekovej štruktúre lekárov; v tom, že nemajú vytvorené optimálne podmienky na prácu; v nízkej motivácii mladých ľudí pre voľbu odboru všeobecného lekárstva, pretože sa veľmi málo hovorí o pozitívach tejto práce a častejšie sa hovorí o negatívach. Ale ja si myslím, že táto práca má obrovské pozitíva. Je len potrebné, aby bolo dostatočné množstvo lekárov ochotných a schopných zobrať zodpovednosť za prácu, za presadzovanie oprávnených požiadaviek a aj za propagáciu odboru do vlastných rúk.
Čo sú dnes najčastejšie skloňovanými negatívami práce všeobecného lekára?
Hlavným negatívom je, že systém je dlhodobo podfinancovaný. Na to, aby mohli lekári pripraviť dobré finančné podmienky, či už pre seba alebo pre sestričku alebo pre rozvoj ambulancie v zmysle materiálno technického zabezpečenia je potrebné dofinancovať ambulantnú sféru na Slovensku. A ďalším najčastejšie skloňovaným problémom nášho odboru sú preskripčné opatrenia a nízke kompetencie. Už dávno nie sme „vypisovačmi“ výmenných lístkov a receptov na základe odporúčaní špecialistov. V tomto smere nám chýbajú kompetencie. Môžeme predpisovať všetky lieky, ide len o to, či to poisťovňa preplatí alebo nie. Veľa energie stráca najmä pacient, ktorý musí k špecialistom s vecami, ktoré dokážeme vybaviť aj v našich ambulanciách.
A čo naopak vnímate vo svojej práci všeobecného lekára ako najväčšie pozitíva?
Pracujem s definovanou skupinou pacientov, s ľuďmi, ktorí sú v komunite, ktorú si sám vytvorím. Poznám ich, poznám ich rodičov, poznám ich deti. S mladšími ľuďmi sa dá veľmi dobre pracovať na zmene životného štýlu, pretože dnes sa oveľa viac ako v minulosti komunikuje potreba zdravej stravy a pohybu. A keďže sa veľmi rád zaoberám prevenciou, mám obrovskú radosť, keď moji pacienti dbajú o svoje zdravie. Práve v tejto oblasti vidím obrovské pole pôsobnosti všeobecného lekára. A za veľké pozitívum mojej práce pokladám fakt, že som si aj napriek množstvu povinností a vysokej zodpovednosti sám sebe pánom.
Pred európskou konferenciou WONCA v Bratislave Mladí praktici zorganizovali prekonferenciu Vasco da Gama Movement.
Prekonferencia sa začala už v nedeľu, keď prišli prví účastníci, ktorí sa zúčastňovali výmenných pobytoch. V nedeľu večer sme sa stretli, v pondelok sme boli v ambulanciách primárneho kontaktu všeobecných lekárov pre dospelých – napríklad v Dunajskej Strede, v Miloslavove, v Bratislave, v Košiciach, v Pezinku, v Trnave. Trinásť mladých lekárov s nami absolvovalo ukážky toho, ako pracuje slovenský všeobecný lekár. Následne sme si na večernom stretnutí v Bratislave vymenili zážitky a skúsenosti. V utorok ráno sa k nám pridali ďalší účastníci prekonferencie. Tento rok sa jej zúčastnilo 140 mladých lekárov z celého sveta.
Aký bol ďalší program prekonferencie?
Pokračovala pracovnými workshopmi so štyrmi témami- neodkladná medicína, teda ako reagovať v spolupráci so záchrannými zložkami pri náhlych stavoch v ambulancii; migranti a zdravotné riziká, ktoré migrácia prináša; ultrasonografia brucha, kde si mohol každý účastník túto diagnostiku vyskúšať. Najatraktívnejšiu tému Virtuálnu medicínu prezentoval laureát Krištáľového krídla Tomáš Brngal. Lekári z celého sveta si mohli práve na Slovensku vyskúšať prístroje virtuálnej medicíny a virtuálne si pozrieť anatomickú štruktúru tela.
Aké boli odborné reakcie zahraničných účastníkov na pripravený program?
Je to nesmierna satisfakcia, keď na konci celého programu s veľkým uznaním prichádzali ľudia, ktorí nepoznali Bratislavu a nepoznali Slovensko. Ako Slováci sa nemáme za čo hanbiť. Je tu obrovský ľudský, aj odborný potenciál. Vďaka primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi sme dostali k dispozícii Zrkadlovú sieň Primaciálneho paláca, kde sme sa v stredu okolo obeda zišli a to, čo sa ľudia na workshopoch naučili, prezentovali pred ostatnými. Z tejto prezentácie som si odniesol poznatok, že v porovnaní so zahraničnými účastníkmi musíme viac pracovať na umení prezentácie. Nevieme dostatočne atraktívne a razantne odprezentovať veci, napriek tomu, že sme v nich odborníci.
Od zahraničných kolegov sme sa naučili, že ak niečo vieme, mali by sme sa vedieť, v zdravom slova zmysle, predať. Na druhej strane návštevníci uznali, že sme naozaj vyspelá krajina s veľmi dobrou znalosťou problematiky a pokiaľ by sme dotiahli dokonca problematické veci odboru akými sú dofinancovanie, lepšia legislatíva, viac kompetencií, patrili by sme v rámci celej Európy na popredné miesta rebríčka kvality primárneho kontaktu.
A aké boli ľudské reakcie účastníkov prekonferencie?
Účastníci boli veľmi vďační za rozmanitosť programu, na ktorom oceňujem nezištnosť ľudí, ktorí ho pripravovali. Do karát nám hralo aj slnečné počasie, ktoré umožnilo príjemné spoznávanie mesta, hostia ocenili aj atraktivitu priestorov a ústretovosť mesta a podujatie bolo veľmi dobre vnímané nielen z odbornej, ale najmä z ľudskej stránky.
Kvalita prekonferencie sa plynule preliala do kvality Európskej WONCA konferencie?
Rád to prirovnám ku koncertu veľkej svetovej hviezdy, keď sa vám podarí priviesť aj skvelého predskokana, a táto kombinácia je vo finále veľmi dobre hodnotená. Tak myslím, že sme boli veľmi dobrí predskokani WONCA konferencie, ktorej sa následne zúčastnilo 90% účastníkov prekonferencie.
V čom bola prekonferencia neopakovateľnou skúsenosťou aj pre slovenských Mladých praktikov?
Väčšina mladých ľudí si so sebou nesie určité bloky. Buď osobnostné alebo naučené. Jasným príkladom je angličtina. Zo 140 účastníkov prekonferencie boli asi len desiati native speakers. Všetci ostatní sa museli jazyk učiť. Zo zahraničných účastníkov sa však nikto nebál, ani nehanbil rozprávať, pretože neriešili to, či hovoria správne, ale dôležitý bol obsah. My sa bojíme niečo povedať, lebo sa bojíme, či to povieme správne. Môj blok nesmie byť v tom, či viem rozprávať gramaticky správne, ale musím byť slobodný v tom, aký obsah chcem publiku alebo druhej strane tlmočiť. A takéto fóra sú najlepšou príležitosťou ako sa stať slobodnými v myslení a v názoroch a ako získať potrebnú sebadôveru, ktorá v nás drieme, len ju treba prebudiť. A ak máme príležitosť overiť si, že máme byť na čo hrdí a pyšní, ona sa zobudí sama. A to sa potom odrazí aj v postoji k povolaniu, ktoré robíme a v hrdosti na to, aký odbor prezentujeme. To sú najmä pre mladých ľudí veľmi dôležité pocity a prežívania.
V tomto roku sme začali novú tradíciu. Koncom marca sme mali v Galante prvé Dni Mladých praktikov. Zúčastnilo sa ich 44 mladých lekárov, ľudí, na ktorých bude v budúcnosti stáť celá primárna starostlivosť. Pevne verím, že ak budú takého stretnutia pokračovať, tak sa vytvorí presne takýto priestor na vzájomnú spoluprácu, na to, aby sme sa vedeli podporiť a prezentovať nielen doma, ale aj v zahraničí. Potom aj zo zahraničia prídu ďalšie impulzy, tak ako to bolo v tomto roku na prekonferencii Vasco da Gama Movement a Európskej konferencii WONCA.
A čo čaká Mladých praktikov na XXXX. výročnej konferencii SSVPL v Tatrách v októbri?
Pripravujeme rôzne workshopy, ale ide skôr o interaktívnu formu stretávania sa, pretože v ostatných častiach je dostatočne rozsiahly odborný program. Pre mladých lekárov je pripravená najmä poradenská činnosť, aj v rámci finančníctva. Teším sa na každé stretnutie s Mladými praktikmi, pretože vo finále sa tam stretne dobrá pozitívna energia ľudí, ktorých spája to, že chcú veci posúvať ďalej. Či už vo vlastnom podnikaní alebo v rámci rozvoja odboru všeobecného lekárstva.
